Dnes veľmi často počujeme a čítame, že obnoviteľné zdroje energie sú hlavnou príčinou vysokých cien elektriny, a preto treba s ich podporou niečo robiť. Kladiem si otázku, prečo je vo verejnosti takáto klíma?
V prvom rade preto, že zo zákona 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby sa vždy povie len prvá časť – o podpore obnoviteľných zdrojov (OZE). O podpore elektriny z vysokoúčinnej kombinovanej výroby elektriny a tepla (VÚ KVET) ani o podpore baníctva …, ktoré nemajú spoločné s obnoviteľnými zdrojmi ani slovo. A pritom sú tiež podporované.
Pôvodne v roku 2007 boli pripravené dva zákony: Zákon o podpore výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a Zákon o podpore kombinovanej výroby založenej na dopyte po využiteľnom teple na vnútornom trhu s energiou. Účinnosť mala byť od 1.1.2008.
Potom došlo k zmene a vznikol jeden zákon, kde sa miešajú obnoviteľné zdroje aj kombinovaná výroba elektriny z neobnoviteľných zdrojov energie. A čo je dôležité, podstatne sa v zákone zvýšil okruh podpory hlavne veľkých zdrojov, ktoré pôvodné návrhy neobsahovali. Dnes zákon 309/2009 Z.z. obsahuje podporu výroby elektriny kombinovanou výrobou pre zdroje s inštalovaným výkonom až do 125 MW a pripravovaná novela hovorí o podpore zdrojov až do 200 MW. Len pre ilustráciu, jeden jadrový blok dostavby jadrovej elektrárne Mochovce 3,4 má inštalovaný výkon 440 MW.
Po druhé, obnoviteľné zdroje vo verejnosti trpia preto, že nebol najvhodnejšie nastavený systém ich podpory založený na regulácii, ktorá v podstate spočívala len v stanovení výkupnej ceny elektriny.
Štát si vopred nestanovil, koľko elektriny a z akého obnoviteľného zdroja bude podporovať. Pritom bolo jasné, že podpora bude mať vplyv na cenu elektriny. Každá podpora je premietnutá v cene elektriny každého spotrebiteľa elektriny. V akom rozsahu štát pripustí vplyv na cenu elektriny si však nestanovil.
A tak sme boli svedkami napr. toho, že z fotovoltaiky sa stal hotový bankový produkt. Dobrá cena, 15 ročná garancia ceny, no prečo by banky na takéto projekty nepožičali? Takéto projekty v rôznom štádiu realizácie sa následne výhodne predávali.
Zákon 309/2009 Z.z. vyšiel v Zbierke zákonov v septembri 2009. Už v decembri však bolo na SEPS, ktorá vydávala osvedčenie na zdroje o inštalovanom výkone 1 MW viac predložených projektov ako mohli vydať osvedčení. To hovorí o veľmi „rýchlom zorientovaní“ sa žiadateľov v danej problematike. Jednotlivé distribučné spoločnosti, od východu na západ, povoľovali jednu fotovoltaiku za druhou. Jedna lúka za druhou sa začali lesknúť od panelov.
Tento fotovoltaický boom poškodil fotovoltaike ako takej najviac vo verejnosti. A je to smola, lebo slnko je, a aj bude najväčší a najlacnejší zdroj energie. Fotovoltaika má budúcnosť, len u nás odštartovala zle, a to vinnou štátu.
Ak by bol štát vyhlásil, aký objem energie a z akého druhu obnoviteľného zdroja by sa mala vyrobiť, a formou aukcie by vygeneroval cenu elektriny, tak dnes nie sme tam, kde sme.
Ale ani dnešný stav by nám nemal brániť v tom, aby sme hlavne v čase krízy a veľkej nezamestnanosti hľadali cesty, ako vyrábať čo najviac elektriny z domácich obnoviteľných zdrojov, ako využívať komunálny odpad a recyklovateľný odpad na výrobu energií.
Jednoducho, ako peniaze za energiu točiť doma a nie ich „vyvážať“ za hranice.
OZE
© oenergetike.sk
Jeden komentár
Pingback: Energetická politika | www.oenergetike.sk