BREXIT a zákaz rýchlovarných kanvíc

Čo sa týka kanvíc, hriankovačov či vysávačov … natíska sa otázka, či by sa bez zasahovania EÚ zastavil vývoj, napr. energeticky menej náročných spotrebičov. No nezastavil, na trh by prichádzali, aj bez smernice EÚ o ekodizajne. Vývoj bol aj vtedy keď EÚ ešte neexistovala. Všetko to je len o tom, aké regulačné ambície má Brusel.

Ešte horšie ako pri kanviciach je to pri regulácii energetickej hospodárnosti budov. Tam smernica o energetickej hospodárnosti budov a Delegované nariadenie Komisie, ktorým sa táto smernica dopĺňa urobili niečo, čo odporuje platným fyzikálnym zákonom.

Do praxe zaviedli novú termodynamickú vetu (nový zákon zachovania, resp. nezachovania energie). „Energia vyrábaná na mieste sa odpočítava od požiadaviek na primárnu energiu“ hovorí nariadenie Komisie a „Od potreby tepelnej energie v budove sa odpočíta tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti“ hovorí zase naša vyhláška č. 364/2012 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov.

V praxi to znamená, že energia, ktorá je vyrobená z OZE priamo v budove nie je energia. Energiu z OZE vyrobím, spotrebujem a dokonca aj zaplatím, ale pri výpočtoch primárnej energie tepla pre globálny ukazovateľ s ňou nepočítam.

A na tomto základe Brusel postavil vraj „energetickú“ hospodárnosť budov. Zaviedla sa škála energetických tried globálneho ukazovateľa (vyhláška MDVaRR č. 364/2012 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov) a na základe splnenia energetickej potreby budovy vypočítanej podľa tejto novej „termodynamickej“ vety dostanete, alebo neodstanete stavebné povolenie na výstavbu budovy, či rodinného domu, resp. na výraznú obnovu budovy.

Čo sa deje v reálnom živote?

Máme tri identické budovy, všetky majú potrebu tepla napr. 60 kWh/m².rok. Pri výpočte primárnej energie tepla pre globálny ukazovateľ pri použití „novej termodynamickej vety“ to vychádza takto:

Pri budove vykurovanej z CZT na plyn do výpočtu vstupuje 60 kWh/m².rok. Pri budove vykurovanej z CZT na 60% a z OZE v budove na 40 % , do výpočtu vstupuje 35 kWh/m².rok a pri budove vykurovanej len z OZE v budove do výpočtu vstupuje 0,0 kWh/m².rok.

Vo všetkých prípadoch budova potrebuje 60 kWh/m².rok, vo všetkých prípadoch budova spotrebuje 60 kWh/m².rok, ale podľa smernice a nariadenia to tak nie je.

Aký vplyv na energetickú náročnosť budovy má palivo, ktoré používam na výrobu tepla?

Žiadny, ak je budova deravá a fučí, tak fučí rovnako, či kupujem teplo z SCZT, alebo si ho vyrobím rovno doma v obývačke.

Platí pravidlo „tam kde nenachádzaš logiku, tam hľadaj záujmy“. Nie je záujmom, napr. urobiť odbyt tepelným čerpadlám v budovách? Teplo z tepelných čerpadiel je vraj „OZE“. A umiestnením tepelného čerpadla si podľa EU „znižujem“ energetickú náročnosť budovy a tým dosiahnem lepšiu energetickú triedu globálneho ukazovateľa a získam stavebné povolenie. Alebo biznis s kotlami na biomasu? Spaľovanie biomasy, teda stromov z lesa je dnes móda a teplo z nich aj keď hreje, nie je teplo. Že takáto výroba tepla je spojená s tvorbou SO₂ a hlavne s množstvom tuhých znečisťujúcich látok nikomu nevadí, kto nespaľuje drevoštiepku nie je „in“.

V porovnaní s kanvicami, vysávačmi, hriankovačmi … je to tak, akoby bol energetický štítok kanvice podľa toho, kde a z akého paliva je vyrábaná elektrina prúdiaca do kanvice.

Hlúposť? Áno, ale energetická hospodárnosť budov ide podľa nej.