Kto bude víťazom tzv. energetickej revolúcie?

Slovensko patrí ku krajinám s vysokým podielom centralizovaného zásobovania teplom. Dodávka tepla zo systémov CZT zabezpečuje teplo a teplú vodu pre približne 16 000 bytových domov, čo je takmer pre 651 tis. bytov s viac ako 1,8 milióna obyvateľov.

Prevádzkovatelia sústav CZT majú dnes podiel na dodávke tepla pre bytový sektor približne 80 %. Zo systémov CZT sú teplom zásobované aj objekty služieb a priemysel. Spotreba tepla sa v bytových domoch po poklese najmä v rokoch 2003 až 2009 ustálila a v prevažnej miere dnes kopíruje počasie v jednotlivých rokoch.

Z hľadiska zastúpenia palív pri výrobe tepla je dominantný podiel zemného plynu cca 56 %, uhlia 16 %. Za posledných päť rokov sa výrazne zvýšil podiel OZE, kde biomasa predstavuje v priemere 24 % a bioplyn 3 % podiel.

V rámci samostatnej výroby tepla sa približne 54 % tepla vyrába v kombinovanej výrobe. Dominantnými technológiami kombinovanej výroby sú parné kondenzačné odberové turbíny a protitlakové turbíny v teplárňach. Ale významnými zdrojmi sú aj technológie s paroplynom a spaľovacími motormi.

V systémoch CZT je vysoký podiel stredných a malých systémov CZT s výrobou tepla z plynu, ktoré sú v mestách a sídliskách. Tam nikto žiadnu biomasu nepoužije a plyn bude zohrávať podstatnú zložku paliva.

V najbližších rokoch očakávame využitie technického potenciálu kombinovanej výroby elektriny a tepla inštaláciou kogenerácií so spaľovacími motormi, a to najmä v segmente existujúcich malých a stredných zdrojov tepla (výhrevne, centrálne okrskové kotolne), v ktorých sa spaľuje zemný plyn. 

Systémov CZT sa dotýkajú najmä smernice o efektívnosti, hospodárnosti budov a podpore OZE.

Pri čítaní stanovísk slovenskej vlády k smerniciam sa veľakrát opakuje zachovanie flexibility pri aproximácii smerníc do národnej legislatívy.

Už dnešné smernice obsahujú state, ktoré s energetickými zákonmi moc nekorelujú. Napr. smernica o efektívnosti definuje tzv. „účinné CZT“. Na prvý dojem by sa mohlo zdať, že čím energeticky účinnejšie bude teplo vyrábané, tým lepšie. No nie je tomu tak. Účinnosť závisí hlavne od toho, koľko a či využívam OZE.

V systémoch CZT je vysoký podiel stredných a malých systémov CZT (centrálne okrskové kotolne, výhreve) s výrobou tepla z plynu, ktoré sú v mestách a sídliskách. Tam nikto žiadnu biomasu nepoužije a plyn bude zohrávať podstatnú zložku paliva. Ekonomicko-technické hodnotenie uplatnenia CZT a komplexné posúdenie národného potenciálu pre uplatnenie vysokoúčinnej kombinovanej výroby z dielne Ministerstva hospodárstva a SIEA z roku 2015, to potvrdzuje.

V navrhovanej smernici o podpore využívania OZE je však požiadavka na členské štáty, aby podiel OZE každoročne stúpal o + 1% pre sektor vykurovania. Európsky parlament do trialógu pripravuje požiadavku zvýšenia OZE až o + 2% ročne. Teda licitácia medzi nereálnym a ešte nereálnejším návrhom.

Nárast podielu OZE vo vykurovaní nemôže byť pretekaním v číslach, kto navrhne a presadí viac, ale musí vychádzať z reálnych prírodných možností každej krajiny a samozrejme aj s ohľadom na dopad na spotrebiteľov, lebo všetko sa to objaví v cenách energie.

Ďalším príkladom nekorelácie smerníc EÚ s fyzikálnymi zákonmi je posudzovanie energetickej hospodárnosti budov. Už dnes hospodárnosť budov nezávisí napr. len od potreby energie pre budovu, ale aj od tzv. globálneho (nemerateľného) politického ukazovateľa zavedeného smernicou o energetickej hospodárnosti budov. A globálny ukazovateľ je závislý od použitého paliva a od miesta umiestnenia zdroja tepla.

Ovplyvňuje ho takisto množstvo energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na mieste, pretože táto sa podľa našej legislatívy odpočíta od celkovej potreby tepla potrebného pre budovu.

Energeticky a aj ekonomicky je správne, aby budovy boli energeticky posudzované výlučne na základe energetickej potreby, a nie na základe „globálnej“, nemerateľnej energie, ktorá podlieha politickým a nie energetickým fyzikálnym zákonom.

Z hľadiska spotrebiteľa je na úrovni budovy technicky zložité zabezpečiť celkovú potrebu energie z obnoviteľného zdroja (zvlášť pri OZE závislých na počasí). Preto každá budova s vlastným OZE zdrojom či zdrojmi bude potrebovať záložný zdroj/zdroje na pokrytie špičkových potrieb. Duplicita zdrojov v konečnom dôsledku spôsobí vyššie náklady pre spotrebiteľa a prehĺbi energetickú chudobu.

Dnes, u nás doma pri prijímaní novej legislatívy, musí predkladateľ vypracovať tzv. doložku vplyvov, vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, dopady na spotrebiteľa, atď.

Budúcnosť systémov CZT je v efektívnej úlohe integrátora infraštruktúry, ktorá dokáže efektívne prepájať výrobu a spotrebu, taktiež umožňuje vo svojej tepelnej infraštruktúre skladovať energiu (v podobe tepla) v čase jej prebytku, využiť rôzne formy energie, ktoré v meste vznikajú, vrátane obnoviteľných zdrojov energie. A preto aj v krajinách, ktoré nemajú tak rozvinuté systémy CZT ako u nás, kilometre systémov CZT pribúdajú. Len netreba tlačiť na pílu, ale pokojne a vecne diskutovať o novom smerovaní aj tepelnej energetiky.

Tempo a množstvo rokovaných legislatívnych návrhov v zimnom balíku EK a nedostatok času na diskusiu zúčastnených strán či nedostatok času na analýzy dopadov môže vyvolať úplne opačný efekt, čo vôbec nie je žiadúce. Dnes, u nás doma pri prijímaní novej legislatívy, musí predkladateľ vypracovať tzv. doložku vplyvov, vplyv na verejné financie, podnikateľské prostredie, dopady na spotrebiteľa, atď.

Takéto analýzy dopadov navrhovaných smerníc EK na našu energetiku a nášho spotrebiteľa chýbajú, systém prijímania balíka nie je dobrý, rýchlo, rýchlo, bez hlbšej diskusie, bez analýz dopadov. Preteky s časom. Prečo?

Kto bude víťazom? Spotrebiteľ alebo biznis?

OBNOVITEĽNÉ ZDROJE ENERGIE

Ing. Stanislav Janiš

©oenergetike.sk