Plynovod Eastring – nádej pre Slovensko

Pred štyrmi rokmi vo februári 2011 som pre portál Energia.sk povedal: „Využívaním nových plynovodných spojení sa zvýši energetická bezpečnosť Slovenska. Každý konkurenčný plynovod však zároveň znamená zníženie príjmov do štátneho rozpočtu“. Dnes však nestojíme pred konkurenčným plynovodom, ale pred zavarením rúry plynovodu Bratstvo na ukrajinsko-ruskej hranici. S veľkou pravdepodobnosťou sa tranzit ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko stane o pár rokov minulosťou. A čo plynovod Eastring?

Ukrajina verzus Rusko

Po rozpade Sovietskeho zväzu a vzniku nových republík vznikali vo vzťahu Ruska a Ukrajiny na poli obchodu a tranzitu plynu cez Ukrajinu problémy. Raz meškali platby Ukrajiny za plyn, potom sa na Ukrajine „strácal“ prepravovaný plyn. Veľa sa o týchto problémoch nepísalo, plyn na Slovensko vždy prúdil v dohodnutých množstvách. Problémy však postupne narastali, až napokon vyústili do otvorenej „plynovej vojny“ medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú sme naplno pocítili v roku 2009.

Ruský plyn obíde Ukrajinu

Prvým krokom Ruska na odstavení Ukrajiny ako tranzitnej krajiny ruského plynu bolo rozhodnutie o vybudovaní plynovodu Nord Stream. Zmluvu o výstavbe podpísali v roku 2005 vtedajší nemecký kancelár Schröder a prezident Ruska Putin. Plynovod bol uvedený do prevádzky v roku 2011 za účasti kancelárky Merkelovej a vtedajšieho prezidenta Medvedeva. Cez tento plynovod po dne Baltického mora prúdi plyn z Ruska priamo do Nemecka.

Druhým pokusom obísť Ukrajinu mala byť výstavba plynovodu South Stream z Ruska po dne Čierneho mora do Európy. Ďalej mal plynovod pokračovať na trase Bulharsko – Srbsko – Maďarsko – Slovinsko – Taliansko s odbočkami do Chorvátska, Bosny a Hercegoviny a rakúskeho Baumgartenu.

V júni 2007 talianska energetická spoločnosť ENI a ruský Gazprom podpísali v Ríme memorandum o porozumení o výstavbe plynovodu South Stream a následne v novembri 2007 Gazprom a ENI podpísali dohodu o založení spoločného projektu za účelom technickej štúdie realizovateľnosti projektu. V roku 2012 už boli podpísané dohody Gazpromu s každou krajinou, cez ktorú mal plynovod viesť a Rusko začalo s výstavbou plynovodu na ruskom pobreží Čierneho mora.

Kľúčovou krajinou na trase po zemi je v tomto projekte Bulharsko. Práve tu mala ústiť podmorská časť plynovodu a tiež vyrásť tzv. plynový hub, hlavná križovatka ruského plynu južným prúdom do Európy.

Energetika témou rusko-ukrajinského konfliktu

Európska komisia v marci 2014 oznámila, že odkladá politické rokovania s Moskvou o plynovode South Stream (Južný prúd), ktorý má obísť Ukrajinu a prepravovať ruský zemný plyn do Európy cez Balkán. Ako dôvod uviedla vývoj vzťahov EÚ s Ruskom po vystupňovaní napätia na Ukrajine. Energetika sa tak stala dominantnou témou rusko-ukrajinského konfliktu. V júni 2014 Európska komisia vyzvala bulharskú vládu, aby zastavila práce na plynovode South Stream. Zdôvodnila to pretrvávajúcimi pochybnosťami o súlade projektu ruskej spoločnosti Gazprom s právom Európskej únie. Bulharsko pod tlakom EÚ a kritiky USA zastavilo v júni 2014 práce na plynovode.

Slovensko si tak na chvíľu mohlo vydýchnuť; plynovod, ktorý by ho vyraďoval z tranzitu plynu na západ dostal stopku.

Predčasná radosť Slovenska

Naša radosť však trvala len do 1. decembra 2014. Vtedy totiž prezident Putin v tureckej Ankare uviedol, že projekt South Stream bez Bulharska nemôže pokračovať a preto Rusko od neho odstupuje. Súčasne však Gazprom oznámil, že Rusko sa dohodlo s Tureckom na výstavbe podmorského plynovodu s kapacitou 63 miliárd kubických metrov ročne. Čiže s rovnakou kapacitou ako projektovaný plynovod South Stream. Teda namiesto South Stream-u, ktorý mal ústiť v Bulharsku bude Turkish Stream, ktorý bude ústiť v Turecku na hranici s Gréckom. Od tohto bodu si má EÚ vybudovať plynovod, ktorý umožní transportovať plyn do Európy. Rusko týmto krokom obíde Ukrajinu. Myslím, že na tomto už nikto nič nezmení.

Zmeny projektov ako na bežiacom páse

V sankčnej obchodnej a personálnej „vojne“ EÚ verzus Rusko je možné všetko. Aj nečakané, bleskové rozhodnutia o zmenách projektov, ktorých investičné náklady sa pohybujú v desiatkach miliárd EUR. Tak zo strany EÚ, ako aj Ruska. Súčasné vzťahy sa viac podobajú na vzťahy, ktoré sa riadia tzv. vyššou mocou, ktorá je obvykle chápaná ako okolnosti, ktoré nastali nezávisle na vôli zmluvných strán.

Eastring – nádej pre Slovensko

Ako zaznelo na konferencii „Integrovaný trh so zemným plynom – ilúzia alebo skutočnosť?“, ktorú v Bratislave organizoval Slovenský plynárenský a naftový zväz, sú možné tri varianty vyvedenia plynu z Turecka do Európy:

1. Prepojenie v smere Turecko – Grécko – Albánsko – Taliansko (TAP)
2. Prepojenie v smere Turecko – Grécko – Macedónsko – Srbsko – Maďarsko – Rakúsko (TESLA)
3. Projekt Eastring

Nielen pre Slovensko je najprijateľnejší variant projektu Eastring na trase z Turecka cez Bulharsko, Rumunsko, Maďarsko a napojenie na súčasný tranzit Eustreamu vo Veľkých Kapušanoch. Tento projekt sprístupňuje krajinám Balkánu doteraz nedostupné európske plynové huby (napr. rakúsky Baumgarten), a to fyzickým potrubným prepojením.

Projekt súčasne diverzifikuje prepravné trasy pre krajiny Balkánu, zabezpečuje fyzické prepojenie Balkánu zo severu aj z juhu. Súčasne projekt vytvára koridor pre export plynu z domácej produkcie Rumunska, ale najmä po realizácii projektu by bol naďalej využívaný hlavný tranzitný systému plynu na Slovensku. Pri všetkých problémoch s diverzifikáciou prepravných trás plynu a s jasným stanoviskom Ruska obísť Ukrajinu je toto riešenie pre Slovensko najlepšie.

PLYN

©oenergetike.sk