www.oenergetike.sk www.oenergetike.sk | Energetický portál v kocke – triezvy pohľad
Energetické triedy globálneho ukazovateľa, nízko energetické a dokonca bez energetické budovy je v podstate hra o výrobe tepla v budove z OZE. Teplo vyrobím, spotrebujem, zaplatím, ale energeticky ho nevykážem.
Energetická hospodárnosť
V roku 2010 uzrela svetlo sveta Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov. Následne v roku 2012 bolo vydané Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 244/2012, ktorým sa doplnila smernica. Obe legislatívy EÚ boli novelou zákona č. 555/2005 Z.z. a vyhláškou č. 364/2012 Z.z. aproximované v roku 2012 do legislatívy SR. Ak by sme však niekde hľadali definíciu pojmu energetická hospodárnosť budov, tak by sme hľadali márne. Neexistuje. Asi preto, že sa predpokladá, že si každý tento pojem vysvetlí tak, že energeticky hospodárna budova je taká, ktorá spotrebuje pri svojej prevádzke najmenej energie. Ale v legislatívnej praxi to tak nie je.
Na základe spotrebovanej, alebo vypočítanej spotreby primárnej energie, ktorá sa udáva v kWh/m2/rok sa budovy zatrieďujú do energetických tried. Od 1.1.2016 budovy, ktoré prejdú výraznou obnovou (zateplenie, výmena okien …) a nové budovy musia spĺňať energetickú triedu globálneho ukazovateľa „A1“.
Ale pozor, ten, kto si myslí, že napr. bytový dom, ktorý získa certifikát „A1“ je energeticky hospodárnejší, teda, že minie menej energie ako budova s certifikátom napr. „B“ sa môže mýliť. Prečo? Lebo v Delegovanom nariadení Komisie (EÚ) č. 244/2012, nie v Smernici č 2010/31/EÚ, ale v nariadení, sa uvádza, že „energia vyrobená na mieste sa odpočítava od požiadaviek na primárnu energiu a dodanej energie“.
Vo vyhláške č. 364/2012 Z.z. o hospodárnosti budov sa nariadenie premietlo nasledovne:
„Od potreby tepelnej energie v budove sa odpočíta tepelná energia potrebná na vykurovanie, chladenie a prípravu teplej vody z obnoviteľných zdrojov v budove alebo v jej blízkosti“.
Energetická hospodárnosť v praxi
Čo to znamená v praxi? V praxi to znamená asi toľko, že ak vedľa seba stoja dve identické budovy s rovnakou potrebou tepelnej energie na vykurovanie, prípravu teplej vody, s rovnakými tepelnoizolačnými vlastnosťami obvodového plášťa a strechy atď. môžu byť zaradené do dvoch rôznych energetických tried. Prečo? Lebo jedna bude mať vlastný obnoviteľný zdroj tepla v budove a množstvo tepla, ktoré tento zdroj vyrobí sa odpočíta od celkovej potreby tepla v budove.
Potom samozrejme takto umelo znížená potreba tepla umožní, aby jedna budova dosiahla certifikát „A1“ a druhá budova „len“ certifikát „B“. Na pohľad budova s certifikátom „B“ sa môže javiť ako budova menej hospodárna, čo však v skutočnosti nie je pravda.
Pozrime sa bližšie na energetickú efektívnosť prevádzky týchto obnoviteľných zdrojov v budove a vplyv na náklady spotrebiteľa.
Napr. bytový dom, aby sa dostal po zateplení do triedy „A1“ si bude musieť kúpiť napr. tepelné čerpadlo. Avšak na Slovensku sú aj zimy a teploty hlboko pod bodom mrazu a ani priebeh spotreby teplej vody nie je kontinuálny, ale nárazový.
A tak si bytový dom musí obstarať ešte minimálne jeden zdroj tepla a to býva spravidla plynový kotol, ktorý zabezpečuje teplú vodu v špičkách (ráno, večer) a v zime dokuruje, alebo úplne kúri. Na efektívnosť využitia týchto zdrojov radšej nepozerajme, lebo tepelné čerpadlo pôjde v lete, kotol ráno a večer a v zime. Ak spočítame všetky náklady na tieto zdroje tepla, vrátane merania a regulácie, akumulácie teplej vody atď., teda obstarávacie náklady na kúpu, montáž a všetky prevádzkové náklady týchto zdrojov, aké budú náklady spotrebiteľov na kWh tepla za rok?
Kde je spotrebiteľ v tomto labyrinte?
Spotrebiteľ, jeho komfort, ekologičnosť, bezpečnosť dodávky tepla za prijateľné náklady by mali byť základom. Pri obnovách budov sú však legislatívou EÚ spotrebitelia nepriamo nútení zvyšovať svoje náklady na energie a tváriť sa, že túto energiu nevyrobil, nezaplatil, iba spotreboval.
Preto pri obnovách budov treba využívať formulku v zákone:
„Ak je to technicky, funkčne a ekonomicky uskutočniteľné, minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť nových budov musí spĺňať aj existujúca budova po uskutočnení jej významnej obnovy“.
Teda ak sa zdôvodní, že technicky, funkčne a ekonomicky nie je možné dosiahnuť certifikát „A1“, stačí aj trieda napr.“B“. V praxi to pre spotrebiteľov znamená, že v prvom rade je potrebné štandardne zatepliť a vymeniť okná. Ak je dostatok finančných zdrojov, tak realizovať aj výmenu, alebo zaizolovanie rozvodov tepla a teplej vody.
Takáto budova sa síce nebude môcť chváliť s certifikátom „A1“, ale určite minie menej tepla a bude a mať nižšie náklady na teplo ako náklady na teplo vyrobené v kombinácii viacerých zdrojov tepla v budove.
Celá finta energetických tried globálneho ukazovateľa A1, A0, finta tzv. nízko energetických a dokonca bez energetických budov je v podstate hra o výrobe tepla v budove z OZE, finta, ktorá preferuje dodávku a montáž obnoviteľných zdrojov tepla v budove, hra o tom, že teplo vyrobím, spotrebujem, zaplatím, ale energeticky ho nevykážem.
TEPLO
©oenergetike.sk
