Odpojiť sa od centrálneho zásobovania teplom nemusí byť výhra – pokračovanie

Každé jedno odpojenie domu od systému CZT znamená pokles spotreby tepla zo systému CZT a pokles jeho výroby. Čo však neklesá, sú fixné náklady výrobcu a distribútora tepla. Aj keď vyrába menej tepla fixné náklady (odpisy, údržba, revízia, investície…) zostávajú rovnaké a rovnaké zostávajú aj mzdové náklady. Či je zo systému CZT vykurovaných 40 bytových domov, alebo 35, obsluha zariadení a všetko čo s tým súvisí zostane rovnaká.

A tak s každým odpojením objektu od systému CZT sa tieto fixné náklady rozpočítavajú medzi menší počet odberateľov, čo má samozrejme negatívny vplyv na cenu tepla pre tých, ktorí zostávajú na systéme CZT.

V monopolnom postavení výrobcov tepla v danom meste vidia mnohí príčinu vyšších nákladov na teplo. Je potrebné však povedať, že ceny tepla sú regulované URSO. Hlavným poslaním URSO je v regulovaných monopolných segmentoch robiť im tzv. konkurenciu, aby nemohli svoje postavenie voči spotrebiteľom zneužívať.

Niektorí politici – neznalí, alebo naopak príliš „znalí“ problematiky volajú po konkurencii vo výrobe tepla. Ale ani oni snáď neveria tomu, že by na jednom sídlisku o odberateľov zápasili dvaja, traja či viacerí konkurenti. Výsledkom by bolo delenie sa o odberateľov a tým by rástla cena tepla pre všetkých. Nakoniec by postupne krachovali a opäť by tam zostal monopol. Po tých ostatných by zostali len dlhy.

Trend, ktorý dnes presadzujú niektorí politici spočíva v sofistikovanej salámovej metóde rozkladu systémov CZT. Touto metódou riešia ale len úzky okruh ľudí a obchodníkov s kotlíkmi a neriešia systém zásobovania ako celok. Tí, ktorí zostanú na CZT (a tých je väčšina) ich nezaujíma, resp. nechávajú ich na bedrách štátu, však im na teplo cez sociálne dávky priplatíme všetci. Toto vydávajú dokonca za verejný záujem a boj proti energetickej chudobe.

Je však zaujímavé, prečo pri týchto aktivitách vstupujú do zákona o teple a nie do zákona o regulácii a nenavrhujú vypustiť z neho reguláciu výroby a dodávky tepla. Lebo to, čo presadzujú, je v podstate do regulovaného prostredia výroby tepla pretlačiť neregulovanú výrobu tepla. A toto vydávajú za konkurenciu. Obyčajný podvod.

Chaos, ktorí sa snažia do zásobovania teplom zaviesť dopadá nie len na systémy CZT, ale aj na spoločenstvá vlastníkov bytov. Oni sú investori pre kotlíkarov, ale vo väčšine laici. Aby sa stali skutočnými partnermi obchodníkov s kotlíkmi, je potrebné zvýšiť osvetu, kto a čo im navrhuje a hlavne prečo.

Osvetu, aby neboli oklamaní a zavedení informáciami od obchodníkov. Je spoločenstvo, ktoré vie ponuky naozaj odborne vyhodnotiť, hlavne vtedy, ak audit, projekt a realizáciu kotolne robí jeden a ten istý? Je potrebné robiť osvetu, aby sa pod sľubovaním svetlých zajtrajškov nerozhodli a pri postupnom spoznávaní reality, ktorú prinášajú nové povinnosti s prevádzkou, údržbou, s končiacimi záručnými dobami, s narastaním finančných nárokov atď. im nebol komfort a bezstarostnosť odberu tepla z CZT výhodnejší (tam im stačí poznať len telefónne číslo na non-stop služby dodávateľa).

Možno práve preto časť poslancov presadzujúcich salámový rozklad systémov CZT urputne bráni tomu, aby konečný spotrebiteľ (vlastník bytu) dostal objektívne a spravodlivé informácie o nákladoch na teplo. Dnes totižto konečný spotrebiteľ dostáva vo väčšine prípadov len náklady na palivo, teda plyn.

Cenu kotolne, údržbu, revízie, elektrinu, vodu či poplatky do ceny tepla nepočítajú, tie účtujú vo fonde opráv. Je to to isté, akoby niekto tvrdil, že cena za taxík by mala obsahovať len cenu za benzín či naftu. Podľa tejto logiky by potom ale stačilo kúpiť si len malú 5 litrovú bandasku, do nej načapovať benzín, sadnúť na ňu a nepotreboval by som „drahý“ taxík. Tak aj pri domových kotolniach by im mal  na výrobu tepla postačovať len plynomer.

Konečný spotrebiteľ pri dnešnom systéme nemá šancu zistiť skutočné náklady na teplo, tak ako ich dostáva od systému CZT. Potom je ľahko manipulovateľný tými, ktorí vedia o čo ide. Odvolávanie sa na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je len účelová výhovorka.

Úlohou systémov CZT je bezpečné, ekologické, komfortné zásobovanie hlavne obyvateľstva teplom a v budúcnosti aj chladom. Práve v týchto systémoch a nie v individuálnych, je možné súčasne vyrábať teplo a elektrinu, čím stúpa efektivita výroby, znižuje sa počet zdrojov znečistenia ovzdušia, diverzifikuje sa palivová základňa a tým bezpečnosť  zásobovania aj v čase prípadných kríz.

Je preto nad slnko jasné, že takáto výroba má podporu štátu a normálnych poslancov, lebo tí musia brať ohľad na všetkých odberateľov, ohľad na bezpečnosť, udržateľnosť, cenovú dostupnosť, na životné prostredie a zdravie obyvateľstva.

TEPLO

©oenergetike.sk