Taxislužba Uber a tepelná energetika

Pre lepšiu predstavu – dnes ten, kto chce u nás prevádzkovať taxislužbu, musí mať podľa zákona o cestnej doprave koncesiu. Tú získa, ak má najmenej jedno vlastné alebo prenajaté vozidlo, ktoré spĺňa požiadavky na vozidlo taxislužby; má vlastné, prenajaté alebo inak zabezpečené státie taxislužby a miesto na garážovanie alebo odstavenie vozidla taxislužby mimo času poskytovania dopravných služieb; je bezúhonný, má osvedčenie o odbornej spôsobilosti a preukáže finančnú spoľahlivosť.

Zákon tiež definuje práva a povinnosti vodiča taxislužby, či napríklad aj to, akým vozidlom môže byť taxislužba prevádzkovaná a pod. Ak Uber splní všetky povinnosti, môže dostať licenciu na taxislužbu. V opačnom prípade by nemal. Ak ju aj napriek tomu bude prevádzkovať, pôjde podľa mňa o nekalú súťaž. Vo Francúzku a Nemecku Uber už svoje služby poskytovať nemôže.

A čo také teplo na Slovensku?

Podobné je to aj v tepelnej energetike. Teplo obyvateľom dodávajú systémy CZT, alebo domové kotolne. Oba systémy robia to isté, zabezpečujú teplo pre obyvateľov sídlisk, ale na každý systém sa vzťahujú iné práva a hlavne povinnosti.

Systémy CZT sú sieťovým odvetvím, teda výrobcovia poskytujú služby v regulovanom prostredí a musia spĺňať množstvo povinností zo zákona č.250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach, zákona č.657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, zákona 137/2010 Z.z. o ovzduší, zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii, zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole a ďalších, vrátane povinností vyplývajúcich z množstva vyhlášok.

Dodržiavanie všetkých týchto povinností vrátane energetických auditov, overovaní hospodárnosti zariadení atď. si vyžaduje náklady a investície, ktoré sú premietnuté v cene tepla. Súčasne v tomto istom prostredí operujú výrobcovia tepla s rovnakou funkciou – zásobovanie obyvateľstva teplom. Na nich sa už ale tieto povinnosti nevzťahujú, resp. len veľmi malá časť z nich. A takto poskytovanou službou robia mediálne konkurenciu CZT. A aby bola „konkurencia“ dokonalá, tak do ceny tepla, ktorú prezentujú odberateľom započítavajú len náklady na palivo, teda plyn.

Fixné náklady v cene tepla tak akoby neexistovali. Ich cena teda nepozná investičné náklady kotolne, ani úroky úveru či elektrickú energiu kotolne, prevádzku, obsluhu a údržbu, rovnako ani prevádzkové revízie, odborné prehliadky, správu kotolne, poistenie atď. Nehovoriac o odpisoch, čiže v podstate o sporení si na generálku kotolne, resp. novú kotolňu.

To sa potom ľahko mediálne „konkuruje“ CZT, ktoré majú všetky tieto náklady zahrnuté v cene tepla. Obyvatelia bytov, ovplyvnení väčšinou len dodávateľom kotlíka, si neuvedomujú, že z fondu opráv a údržby všetky tieto náklady platia. Na platbu za teplo z fondu opráv by si mala posvietiť SOI, ale aj ministerstvo financií. Lebo ono je tvorcom novely zákona č.182/1993 Z.z., kde vyslovene zakazuje v §10 úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu z fondu opráv a údržby, čo je mimo iného aj dodávka tepla.

Anarchia odpájania sa od CZT

V súvislosti s nadchádzajúcimi parlamentnými voľbami si všímame tendenciu spolitizovať tému zásobovania obyvateľstva teplom a pripustiť pod pláštikom „demokracie“ anarchiu vo výstavbe domových a bytových kotolní v systéme CZT bez akéhokoľvek návrhu riešenia dôsledkov tohto konania pre obyvateľstvo.

Tieto nerovnaké podmienky v povinnostiach sú hlavnou príčinou vzniku a propagácie tzv. konkurencie. Ide v podstate o neregulovaný biznis v regulovanom prostredí. Je na príslušných štátnych orgánoch (ministerstve hospodárstva) ako tento problém riešiť. Dopustiť anarchiu v prostredí, v ktorom je takmer 2 milióny ľudí zásobovaných teplom z CZT by bol pre štát nebezpečný precedens.

TEPLO

©oenergetike.sk