Ako sa poučiť z krízy cien tepla?

Za najväčší problém súčasnej debaty v súvislosti s cenami plynu/tepla považujem to, že zo strany štátu nie je žiadna filozofia ako ďalej, ako sa zo súčasnej krízy poučiť a nastaviť pravidlá do budúcnosti tak, aby sme výkyvom cien pre spotrebiteľa čelili čo možno najefektívnejšie. Navrhované riešenia sú chaotické, pritom od septembra minulého roku muselo byť všetkým jasné, že bude zle. Nepomohli žiadne upozornenia, žiadne listy a pozor… teraz vo februári sa chytajú za hlavu.

Dopady negatívneho vývoja cien energií, ani dnes a ani v budúcnosti, nevyriešime tým, že z rozpočtu štátu budeme dotovať neekologické, nekontrolovateľné zdroje tepla vznikajúce na úkor ekologických, štátom kontrolovaných energetických zdrojov. Práve projekt odpájania spôsobil teraz bolesti hlavy drvivej väčšine tých, ktorí sa odpojili od CZT.

Cena bude vždy problém, a to nielen cena tepla, ale aj plynu a elektriny. Ministerstvo hospodárstva navrhovaným „riešením“ problému, systémovo problém nerieši, iba ho láta leukoplastom, problém naopak komplikuje a do budúcna prehlbuje.

Máme tu regulovaný a pod kontrolou štátu silný segment CZT, ktorý aj dnes ukázal, že je bezpečný a spoľahlivý nielen v dodávkach tepla, ale aj v stabilite ceny. Tak ho teda využime maximálne.

V 44 %-ách sa cena tepla oproti predošlému roku vôbec nemení, v 33 %-ách sa cena tepla zvyšuje max. o 20 %, v 18 %-ách sa zvyšuje od 20-50 % a žiaľ v 5 %-ách cena vzrastie až o viac ako 50 %.

Ak by bola pružnejšia regulácia zo strany štátu, rýchlejšie reagovanie na pohyby na burze a tým rýchlejšie vydanie kľúčového koeficientu, ktorý vstupuje do vzorca nákupnej ceny plynu, tak by ceny tepla zo systémov CZT boli ešte nižšie.

Cieľom štátu do budúcnosti by mal byť systém maximálne eliminujúci výkyvy v cenách plynu/tepla pre čo najväčší počet spotrebiteľov. Ale nielen to. Štát sa prihlásil k Európskej zelenej dohode, t.j. k znižovaniu uhlíka, k navyšovaniu OZE. Len pre porovnanie, dnes je uhlíková stopa tepla z individuálneho vykurovania plynom, 224 gCO₂ /kWht a tepla dodávaného sústavami CZT v SR (priemerná) cca 185 gCO₂/kWht, s významným potenciálom na ďalšie zníženie. Práve v tejto súvislosti si treba uvedomiť, že odpojením sa od CZT daný bytový dom na minimálne 15 rokov „zamkneme“. Takto odpojený dom neprispeje k znižovaniu uhlíka ani gram a to isté neprispeje ani kWh nárastu OZE. Individuálnym zdrojom nemôžete zo zákona prikázať ich palivový mix, ale systému CZT už dnes áno a aj sa to deje, a to cez definovanie účinných systémov CZT.

Filozofia štátu a samospráv pri riešení súčasnej cenovej krízy by mala spočívať v posilňovaní systémov CZT a nie v podporovaní správcov domov k nekontrolovanému odpájaniu sa od CZT. Toto je riešenie do budúcnosti.

Samozrejme, vždy budú aj bytové domy, ktoré musia mať vlastnú kotolňu. Tu to chce však systémové riešenie eliminovania chudoby ľudí. Nepíšem energetickej chudoby, lebo chudoba je len jedna a všetko ostatné sú len prívlastky – či zdravotnícka, potravinová, energetická…

A to riešenie spočíva v cielenej kompenzácii nákladov, alebo ak chcete, riešenie chudoby tých spotrebiteľov, ktorí pomoc potrebujú. Štát má databázu, vie o nás všetko, tak nemôže byť dnes v digitálnej dobe problém štátnu pomoc poskytnúť cielene.

Prostriedky na to sú. Napríklad v Environmentálnom fonde, do ktorého prispievajú (a nie malou časťou) aj zdroje v CZT platbou za uhlíkové povolenky je cca 1 miliarda EUR, štát pri zvýšených cenách energií na spotrebných daniach a DPH vyberá viac ako plánoval v rozpočte, rozdiel ceny vo výkupe elektriny štátom a štátom prednou elektrinou na trhoch zostáva v štátnej akciovke OKTE…

Ing. Stanislav Janiš

©oenergetike.sk