www.oenergetike.sk www.oenergetike.sk | Energetický portál v kocke – triezvy pohľad
Dnes je už ťažké oddeliť virtuálny svet od toho reálneho. Dnes, keď sa všetko, dokonca aj legislatíva začína riadiť statusmi na facebooku, počtom lajkov, zdieľaní, doslovne sa žiada nahlas povedať: pozor, pozor.
Toto platí aj poslaneckej novele zákona č.309/2009 Z.z. o podpore OZE a KVET.
Najskôr sa na sociálnych sieťach a v médiách objavili hoaxy typu : „Vidíme, že sa zdvojnásobila ťažba za poslednú dekádu, každý rok je dvojnásobná ťažba“, alebo “Dotácie na využívanie takzvanej biomasy znásobili ťažbu v lesoch, pri riekach a na medziach, nastal doslova biomasaker. ……..pre chybný dotačný zákon sa ťažba v lesoch Slovenska od roku 2009 zdvojnásobila”(Ján Budaj , poslanec NR SR (OĽaNO) a následne sa spustila kampaň za prijatie novely, ktorá má vraj ušľachtilý cieľ toto všetko zastaviť.
Ak prejdeme z virtuálneho, hoaxového sveta do sveta reality, tak zistíme nasledovné: Zákon č. 309/2009 Z.z. bol prijatý v roku 2009. V roku 2008 sa skutočne vyťažilo 9,47 mil. m3 a v roku 2017 sa vyťažilo 9,39 mil. m3, pričom napr. v roku 2013 tento údaj klesol na 7,83 mil. m3.
Kde je ten dvojnásobok ťažby dreva, ktorý zapríčinil zákon a podpora KVET od roku 2009?
Navrhovatelia novely Peter Sabo, Lesoochranárske zoskupenie VLK: “Tieto dotácie spôsobili navýšenie spotreby dreva zhruba o jeden a pol milióna kubíkov dreva, to je z deviatich miliónov v podstate vyše 20 %.” Juraj Lukáč: “Schválenie tohto zákona by malo v praxi znamenať zníženie ťažby o štyri milióny kubíkov, lebo presne toľko sa ťaží na energetickú štiepku.”
Realita? V zdrojoch kombinovanej výroby elektriny a tepla, ktoré má novela za cieľ zlikvidovať, sa ročne spotrebuje cca 731 tis. ton biomasy a z toho cca ½ ide na výrobu tepla a ½ na výrobu elektriny s doplatkom, proti ktorej je novela nasmerovaná.
Celková ročná ťažba dreva v roku 2017 predstavovala 9,39 milióna m3 hrubého dreva, t.j dreva o priemere viac ako 7 cm, cca 20-25 % zo stromu je odpad – tzv. haluzina, stromová tenšina, konáre, vrcholce stromov, kôra a pod., ktorá sa v minulosti pálila v lese, dnes sa využíva v energetike. Teda 9,39* 1,25 = 11,70 mil. m3, a to nepočítam prebierky v lese, čistenie v lese…
Graf: spotreba biomasy na výrobu elektriny:
Tvrdenie jedného z navrhovateľov, že prijatím novely sa zníži ťažba dreva o 4 000 000 m3 ročne, sa už pohybuje aj mimo virtuálneho sveta. Len pre porovnanie domácnosti, na vykurovanie spotrebujú cca 845 tis. ton ročne, t.j. takmer trojnásobok ako zariadenia na kombinovanú výrobu elektriny. Účinnosť lokálnych zdrojov je cca 40 %, teda 507 tis. ton dreva ide hore komínom a len 338 tis. ton sa premení na teplo a teplú vodu. Zariadenia kombinovanej výroby majú účinnosť viac ako o 80 %, pričom viac ako 80 % paliva premeníme na teplo a elektrinu. A tieto zdroje novela likviduje. Toto je na smiech celej odbornej verejnosti.
V poslednom čase navrhovatelia menia rétoriku a vraj ich cieľom je zrušiť doplatky na cenu elektriny vyrábanej v kombinovanej výrobe z drevnej štiepky a vraj „znížiť“ konečnú cenu elektriny pre spotrebiteľov. Tak porovnajme doplatky za rok 2017 – najväčší doplatok poberajú fotovoltické elektrárne, a to 218 mil. EUR. Zdroje KVET, proti ktorým je smerovaná novela – doplatok 42 mil. EUR.
A pozor, zdroje KVET vyrobia za rok cca 500 tis MWh elektriny a cca 850 tis. MWh tepla, teda 1 318 tis. MWh energie, FV elektrárne len 609 tis. MWh elektriny, teda ani nie polovicu energie, ktorú vyrobia zdroje, proti ktorým ide novela a pritom zoberú viac ako 5 násobný doplatok. Ide teda naozaj o snahu znížiť cenu elektriny pre spotrebiteľa?
Z hľadiska koncovej ceny elektriny je pre občana likvidácia týchto zdrojov takmer nič, lebo najväčšiu časť doplatkov platí aj tak priemysel, lebo doplatky idú na množstvo spotrebovanej elektriny a nie na hlavu obyvateľa, ako tvrdí jeden z navrhovateľov novely.
Čo sa týka dopadu na spotrebiteľa, opak je pravdou. Spotrebitelia, pripravte si peňaženky! Súčasnú technológiu kombinovanej výroby hodíme do šrotu a postavíme si kotle len na teplo z plynu, teda domácu- lacnejšiu a bezuhlíkovú biomasu nahradíme dovážaným, drahším fosílnym plynom. Kto zaplatí tieto nové a hlavne zbytočné investície? Kto zaplatí zvýšené náklady na plyn? Otázku treba položiť navrhovateľom.
A pozor, čo sa týka emisií CO2, dnes skloňovaných dennodenne, tak zdroje KVET, proti ktorým ide novela pri výrobe ušetria oproti výrobe z uhlia cca 630 tis. ton CO2. Toľkoto CO2 neušetrí ani celá FV na Slovensku a pritom zoberie doplatok viac ako 5 x vyšší oproti zdrojom na biomasu – 218 mil. € verzus 42 mil. €.
Niekto sa tu hrá na ochranára, lebo s touto novelou musia mať problém aj praví ochrancovia, lebo v konečnom dôsledku , teplo a elektrinu potrebujeme, ale vyrobíme ju nielen menej efektívne, ale ešte z fosílneho paliva, teda domáce palivo bez CO2 nahradíme dovážaným palivom, plynom z Ruska s CO2 – super, presne podľa cieľov Parížskej dohody.
Využívanie zdrojov KVET na biomasu je pre zmiernenie klimatických zmien veľmi dôležité a porovnateľné s ostatnými bezemisnými spôsobmi výroby, teda napríklad aj s jednou z najdôležitejších výrob elektriny tohto druhu zo slnečnej energie.
Celé ťaženie proti kombinovanej výrobe z biomasy vypovedá o tom, že navrhovatelia nemajú ani páru o danej problematike. A to je viac ako smutné.
VIAC Z ENERGETIKY
©oenergetike.sk
